Stopom do nadmorskej výšky 2864 metrov

Autor: Michal Haviar | 13.11.2015 o 14:44 | Karma článku: 7,71 | Prečítané:  2110x

Amundsen povedal, že dobrodružstvo je len dôsledok zlého plánovania. Avšak najčastejšie spomíname na zážitky, ktoré neboli prvoplánové. Stali sa náhle z impulzívneho rozmaru.

 

Takto sa začalo aj moje posledné stopárske dobrodružstvo naprieč Slovinskom, ktoré ďalej pokračovalo až k pobrežiu Dalmácie. Tu je jeho prvá časť. 

S parťákom Andrejom vyrážame skoro ráno z Bratislavy. Volíme pumpu na hlavný diaľničný ťah smer Graz a Budapešť. Naše obrovské sedemdesiatlitrové batohy nechávame na lavičke a pýtame sa tankujúcich šoférov. Ak chcete postupovať čo najrýchlejšie a nevyzeráte ako anarchista s dredmi a potetovanou tvárou, odporúčam sa vždy pýtať. Postávaním s ceduľou sa ďaleko nedostanete. Asertivita a príjemné vystupovanie vás môže posunúť o stovky kilometrov bližšie k vášmu cieľu.

„Ak chcete postupovať čo najrýchlejšie a nevyzeráte ako anarchista s dredmi a potetovanou tvárou, odporúčam sa vždy pýtať.”
 

Veľakrát sa stane, že vás vezme šofér, od ktorého to najmenej čakáte. Preto nikdy nesúďte ľudí podľa výzoru. Vždy existuje možnosť, že biznismen v drahom aute a novom obleku kedysi podnikol podobnú cestu naprieč Európou.
Pýtam sa preto solventne vyzerajúceho tridsiatnika plniaceho nádrž nového modelu auta značky BMW. Vezme nás. Prvým stopom až do Ľubľany, srdca Slovinska.

Prečo autostop?

Nachádzame sa na ďalšej veľkej pumpe. Andrej so smiechom hovorí, že je to brána do Európy. Prakticky môžeme ísť kamkoľvek. Máme však pevne daný cieľ. Noc chceme stráviť v doline Vrata. Tá je výstupným bodom na Triglav, ktorý je s nadmorskou výškou 2864 metrov najvyšším vrchom Slovinska. Pre porovnanie, najvyšší bod Slovenska, Gerlachovský štít, má výšku 2655 m.n.m. Výstup však nie je možný bez horského vodcu a skúseností s lezením.

Z pumpy nás berie mladá nemecká rodinka s polročnou dcérkou a ošarpaným karavanom. Oprašujem svoju nemčinu a dávame sa do reči. Najčastejšie otázky, s ktorými sa stopár stretne sú: „Prečo stopuješ? Aké to je? Nemáš peniaze na autobus?" Nie všetci dokážu pochopiť, že stopovanie nie je vždy o prázdnej peňaženke. Hnacím motorom stopára je túžba po dobrodružstve. Po niečom, čo nezažije v pohodlí luxusného autobusu s integrovanou wifi. Zažije to, až keď opustí svoju komfortnú zónu a nechá sa unášať na vlne. Pri stopovaní je cieľom samotná cesta.

Nemecká rodinka nás vykladá na ďalšom veľkom odpočívadle. Je už takmer šesť hodín večer a od cieľa nás delí približne 30 kilometrov. S tabuľkou Triglav stojíme na konci výjazdu. Už nevládzeme komunikovať. Zastavuje slovinský kamionista: „You are crazy," smeje sa. Triglav je predsa okrem päťdesiatich kilometrov vzdialený aj viac ako 2000 výškových metrov. S úsmevom nás naberá a po ceste nám dáva prednášku o svojom rodnom meste Jesenice. Industriálna oblasť, ktorou prechádzame je jedna z najväčších, aké bývalá Juhoslávia vybudovala. Slávnym rodákom je vraj aj útočník LA Kings a dvojička nášho Maja Gáboríka, hokejista Anže Kopitar.

„Pri stopovaní je cieľom samotná cesta."

Po ceste telefonuje a pokúša sa pre nás vybaviť ďalší odvoz. Aj keď sa mu to napokon nepodarí, sme vďační a na konci Jeseníc vystupujeme. Zvyšných 10 kilometrov do dedinky Mojstrana, za ktorou sa črtá Triglav a dolina Vrata, absolvujeme pešo. Treba si zvykať na ťažké batohy. Nasledujúce dni s nimi budú stredovekým mučením. V Mojstane berieme postele v hosteli. Rýchla sprcha, suchá večera a unavení zaspávame viac ako 400 km od miesta, kde sme to ráno začali.

Až na vrchol

Autobus do doliny Vrata má odchod 7:30. Ten však nikde a pred nami neplánovaných 8 kilometrov. Skúšame stopovať. Hneď druhé auto, ktoré v to ráno vídame, nás berie. Sú v ňom dve turistky z Ľubľany. Bavíme sa spolu o ich krajine.„Slovinsko má všetko. Alpy, divokú vodu aj more,"hovorí mladá právnička za volantom. Nemôžeme namietať, je tu skutočne krásne. V cieli nás ponúkajú šnapsom. Naše nohy potrebujú impulz. Neodmietame a na oplátku ponúkame slovenskú borovičku.

Začína prudké stúpanie. Prvých tisíc výškových metrov je mučením. Zmrzačené telo si stále nenavyklo na obrovské batohy. A vieme, že utrpenie bude gradovať. Nastupujeme na ferratovú cestu. Výstup na Triglav zo severnej časti vedie cez sedlo Luknja po ferratovej ceste Bambergova pot. Ferraty sú lezecké cesty istené reťazami a stupačkami. Turisti môžu použiť na ochranu pred pádom laná a karabíny. Väčšina lezcov má aj prilby a rukavice.  My sme tradične bez výstroje. Sľubujeme si, že do budúceho roka zainvestujeme aspoň do prilby.

Vystupujeme nad úroveň snežnej čiary. Aj keď je príjemných 25 stupňov, od snehu fúka mrazivý vietor. Pozorujeme nekonečnú reťaz ľudí. Tiahne od chaty pod Triglavom až k vrcholu „trojhlavca". Liezť na turisticky najatraktívnejší vrch Slovinska počas víkendu asi nebol najlepší nápad. Na chate zanechávame naše batohy osudu a slobodní pokračujeme. Po hodine a pol sme na vrchole. Pri zdolávaní hory nebojujete len s horou samotnou. V prvom rade ide o vnútorný boj so sebou samým. Iracionálna túžba zdolávať pramení z popudu pokoriť sám seba. V pote a krvi dokazovať nadradenosť ducha nad telom. Nepoznám lepší pocit ako zdolať vrchol. Či už sú to Alpy, Dolomity alebo naše čarokrásne Tatry.

Unavení, ale šťastní

Zostup je rýchly, avšak brzdený kvantom turistov. Od únavy už takmer nerozprávame. Moje telo ide na zbytkový adrenalín a kyselinu mliečnu rozliatu v svalstve. Slávny rakúsky horolezec Hermann Buhl pri prvovýstupe na osemtisícovku Nanga Parbat v Himalájach dávkoval svoje telo pervitínom a čajom z listov koky. Nám musí stačiť sušené ovocie a čistá voda.

„Ruská turistka s horským vodcom, bezpečne zaistená lanom, dostáva panický záchvat. S hysterickým krikom a plačom ostáva ako zmrazená čupieť na jednom mieste.”


„Padá kameň!"kričí ktosi z vrchu. Ruská turistka s horským vodcom bezpečne zaistená lanom dostáva panický záchvat. S hysterickým krikom a plačom ostáva ako zmrazená čupieť na jednom mieste. Hory nie sú pre každého a my sa len utvrdzujeme, že kúpa prilby nie je až taký zlý nápad. Pri chate zvažujeme možnosti. Naším cieľom je prejsť cez alpský masív ďalej na sever a dostať sa až k rieke Soča. Na najlepšie miesto pre splav divokej vody v Európe.

Chatu pod Triglavom nechávame za sebou a posúvame sa strmým svahom k Domu Planika. Hodina chôdze, ktorá nasleduje, je jednou z najúmornejších v mojom živote. Pred očami mám vidinu pohodlnej postele alebo aspoň útulnej miestnosti, kde rozložím svoj spacák. Začína sa stmievať.

Na chate platíme mastnú sumu za poschodovú posteľ v izbe pre šesť ľudí. Andrej okamžite zaspáva. Ja si objednávam kyslastú kávu a len v kraťasoch a mikine sadám na lavičku pred chatu. Za chrbtom mám Triglav a predo mnou vrcholí jeden z najkrajších horských úkazov. Jedinečné svetelné divadlo. V nemecky hovoriacich krajinách tomu hovoria Alpenglühen. Je to svetlo odrážajúce sa od najvyšších alpských vrcholov, keď slnko zapadá za hory. Ide o optický fenomén sýtočervenej až krvavej farby. Dopíjam kávu a idem do postele. Vychutnávam si posledný pohľad z okna na hviezdami posiatu oblohu. Unavený, ale šťastný zaspávam.

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?